Nedávno jsme s mým mužem oslavili 10. výročí svatby. Pro někoho kousíček, pro jiného velký úspěch. Pro mě obojí. Je to kousek našeho života, ale velký úspěch toho, co všechno jsme za tu krátkou dobu zvládli.

Před rokem a půl jsme si plánovali, jak velkolepé oslavy uděláme. Jak pozveme spoustu lidí, které máme rádi. Jak uděláme druhou malou svatbu a užijeme si tento den oslav naší vzkvétající lásky. Nebo si splníme sen a poletíme balonem na vyhlídkový let. Nebo si koupíme víkendový kurz, který nám loni tak moc dal. 

Číst dál: Můj (ne)obyčejný den a kouzelná noc

Tento článok je určený nielen hráčom multimediálnych hier. S trochou predstavivosti si takú hru dnes dokáže vybaviť pred očami skoro každý. Počítačové hry takmer vždy vytvárajú určitú virtuálnu realitu, do ktorej sa hráč má ponoriť. Či už ide o virtuálnu plochu s kartami v prípade Solitéru alebo pokročilú 3D simuláciu postapokaliptického sveta v prípade Falloutu. Počítač alebo herná konzola sa nám stáva predĺženou rukou nohou či inou časťou tela, ktorou ovládame postavičku vo virtuálnom svete. Poďme sa teda pozrieť ako do toho celého zapadá náš vlastný život.

Do virtuálnych svetov sa hráči po celom svete noria na hodiny a hodiny denne. Ja som bol tiež jedným z nich a aj teraz si raz za čas zahrajem, ale už to nie sú dlhé hodiny skôr len minúty. Kupujeme si drahé príslušenstvo v podobe joystickov, volantov, interaktívnych rukavíc a podobných technických výdobytkov aby bol dojem z virtuálnej reality čo najskutočnejší. Stojí to pomerne dosť peňazí a hlavne vo virtuálnej realite rastieme na úkor tej našej skutočnosti “tam vonku”. Len málokomu sa podarí úspech z videohry preniesť do reality tak aby mu bol skutočne ku prospechu.

Číst dál: Život ako virtuálna realita