Včera som mal konečne možnosť dostať sa ako skutočný účastník "Duchovního Putování" do centra k mojej žene. Žiadne opravenie vešiaka, zavesenie záclon alebo prevziatie dcérky domov...

Mal som toho ten deň a ešte aj z predchádzajúcich tak akurát dosť. Vedel som, že idem na viac než 100% a že potrebujem zastaviť, uzemniť sa. Tušil som, že ak sa nezastavím, môže to zle dopadnúť. Včera sme "putovali" len súkromne dvaja. Možno preto bolo aj možné "program" prispôsobiť individuálne. A tam zapracovala Maruškina intuícia - pretože v širokej ponuke som si nevedel vybrať a dali sme si "tibetské mísy". Bolo to super. Spočiatku som sa nechal viesť "predýchavaním" a snažil som sa poctivo postupovať. Že si ten čas venujem (aj mobil som vypol - nie len tichý režim s nasávanim dat na pozadí ako to normálne robím - a to je u mňa už čo povedať). Ku koncu mi napadlo - že budem ďakovať za svoje telo, zdravie, možnosti aké mám... a v tom Maruška začala jemne inštruovať k tomu čo už som tak 15 minút robil - vďačnosť. Aj sme si na konci hovorili, či to bola telepatia alebo čo, lebo obyčajne tento záver nedáva :).

Viem si predstaviť, že byť workoholik, ktorý si nevie spraviť čas sám od seba, že by som chodil pravidelne na tieto večery. Dúfam, že aj mne sa to bude postupne dariť aby som sa stried účastnil častejšie. Dnes sa cítim o mnoho mnoho lepšie než včera v túto dobu.

Díky Maruška moja milovaná!
J.

0
0
0
s2sdefault